Júl býva pre úrazovú ambulanciu jedným z najvyťaženejších mesiacov v roku. MUDr. Peter Kľoc, PhD., z Oddelenia úrazovej chirurgie, približuje, s akými zraneniami sa lekári stretávajú najčastejšie, prečo v lete počet pacientov narastá, ale aj čo pomáha úrazom predchádzať. V rozhovore nájdete aj praktické rady, kedy stačí domáce ošetrenie a kedy už netreba váhať s návštevou ambulancie.
1. Aký bol priebeh júla z pohľadu úrazového lekára?
Letné mesiace tradične patria pre našu pohotovostnú traumatologickú ambulanciu medzi najvyťaženejšie obdobia. V priemere vtedy ošetríme o vyše štvrtinu pacientov viac ako v zimných mesiacoch. V júli sme v ústavnej pohotovostnej službe ošetrili bezmála 2000 pacientov, čo predstavovalo denne priemerne vyše 50 v službe ošetrených pacientov. Nárast úrazovosti v letných mesiacoch má pritom veľmi mierne stúpajúcu tendenciu (pred 10 rokmi sme vtedy ošetrili priemerne asi o 5% pacientov menej).
Vyššia úrazovosť v letných mesiacoch i spomínaný stúpajúci trend v letnej úrazovosti je čiastočne spôsobený tým, že ľudia trávia viac času vonku, venujú sa športovým aktivitám, výletom, práci v záhrade či kutilstvu. S pribúdajúcimi možnosťami rekreácie a cestovania stúpa aj riziko úrazov, najmä u detí a mladých dospelých, ktorí sú najaktívnejší. Zvýšený počet prípadov sa týka aj síce bolestivých ale drobných úrazov, pri ktorých nebolo v minulosti zvykom vyhľadať odborné ošetrenie.
2. Ktoré úrazy dominovali a prečo?
Počas júla najviac dominovali úrazy z pádov na bicykli, kolobežke alebo korčuliach – často bez prilby alebo ochranných pomôcok, podvrtnutia a zlomeniny – najmä členkov, zápästí, kolien a kľúčnych kostí, rezné poranenia – napr. pri práci so záhradným náradím, nožmi či sklom, no častejšie sa vyskytujú aj popáleniny – napr. pri opekačkách, grilovaní, či úrazy pri kúpaní a skokoch do vody – najmä do neznámych a plytkých vodných plôch.
Špecifickým znakom leta je vyšší výskyt úrazov spôsobených nepozornosťou, preceňovaním schopností alebo nedostatočnou ochranou. Deti a tínedžeri sú zraniteľní najmä pri hrách, skákaní na trampolíne alebo cyklistike. U dospelých prevládajú úrazy pri športovaní, práci okolo domu alebo pri rekreačných aktivitách. Nezanedbateľný podiel úrazov tvoria úrazy pri a kvôli intoxikácii alkoholom, a to z dôvodu relatívne častejších príležitostí na jeho užívanie pri činnostiach, ktoré bývajú v letných mesiacoch zároveň rizikovejšie.
3. Čo sú podľa vás typické „letné chyby“, ktorým sa dá predísť?
Najčastejšie preventabilné chyby zahŕňajú najmä nosenie nevhodnej obuvi – napríklad šľapky pri športovaní alebo turistike vedú k častým podvrtnutiam, skoky do vody bez znalosti hĺbky – môžu skončiť tragicky pri poranení krčnej chrbtice alebo hlavy, nezabezpečenie detí pri hrách – napríklad neprimerané používanie trampolín alebo jazda bez prilby, nesprávne zaobchádzanie s nástrojmi – pri grilovaní, pílení či kosení trávnika bez ochranných pomôcok, či dehydratácia a vyčerpanie z tepla – pri turistike alebo športovaní bez dostatočného prísunu tekutín.
Tieto chyby sa často opakujú, no dá sa im jednoducho predísť zdravým rozumom, plánovaním a používaním ochranných pomôcok.
4. Kedy už netreba čakať a radšej ísť na úrazovú ambulanciu? Kedy a ako si môžu ľudia pomôcť sami?
Ošetrenie na úrazovej ambulancii je nevyhnutné, ak sa vyskytnú jasné známky zlomeniny alebo ťažkého väzivového prípadne šľachového poranenia, a to v zmysle deformity končatiny, jej nefyziologickej hybnosti (tzv. patologická hybnosť), či prítomnosti nezvyčajných zvukov pri pohybe (tzv. krepitácií). Vyhľadať odborné ošetrenie by mali pacienti po úrazoch hlavy sprevádzaných závratmi, vracaním, poruchami vedomia alebo kŕčmi, ďalej pacienti s krvácaním, ktoré nemožno zastaviť do niekoľkých minút, alebo s poraneniami s rizikom infekcie (hrdzavé predmety, zvieracie uhryznutia). Samozrejmými dôvodmi návštevy našej pohotovosti by mali byť hlboké rezné rany vyžadujúce šitie, či popáleniny 2. alebo 3. stupňa – najmä na tvári, rukách alebo v oblasti kĺbov.
Domáca samoliečba je možná, ak ide o povrchové poranenia alebo odreniny, ktoré sa dajú vydezinfikovať a ošetriť a krvácanie je mierne a ustane do niekoľkých minút po zatlačení, prípadne ak ide o mierne podvrtnutie alebo zmliaždenie (pomôže chladenie, pokoj a zvýšená poloha končatiny).
Treba zdôrazniť, že pri pochybnostiach je vždy bezpečnejšie vyhľadať odbornú pomoc, než riskovať zhoršenie stavu, no na druhej strane je potrebné zvyšovať zdravotnú osvetu, aby sa minimalizoval podiel návštev úrazových pohotovostí pacientmi, ktorí odborné vyšetrenie nepotrebujú.