Horúčavy dokážu potrápiť každého. Pre ľudí so srdcovocievnymi ochoreniami však môžu predstavovať aj vážne zdravotné riziko. Vysoké teploty zvyšujú záťaž na srdce, môžu zhoršiť priebeh chronických ochorení a prispieť k vzniku akútnych zdravotných komplikácií. Ponúkame odporúčania ako sa počas leta správne chrániť a ktoré príznaky by sme nemali podceniť od prof. MUDr. Jána Kmeca, PhD., MPH, FESC., prednostu Kliniky kardiológie Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana Prešov.
Ktoré skupiny pacientov sú v lete najviac ohrozené – a prečo?
Najohrozenejšou skupinou sú starší dospelí nad 60 rokov. S pribúdajúcim vekom sa totiž znižuje efektivita kardiovaskulárneho systému a klesá odolnosť voči teplu. Zraniteľnosť tejto skupiny je čiastočne spôsobená komorbiditami, užívaním liekov a poklesom termoregulačnej funkcie, ako je znížený prietok krvi v koži a rýchlosť potenia. Zvýšenú pozornosť si však vyžadujú aj jedinci s chronickými zdravotnými problémami, vrátane kardiovaskulárnych ochorení, hypertenzie, pľúcnych ochorení, cukrovky, neurodegeneratívnych ochorení, ako je demencia a Parkinsonova choroba, a duševných porúch, ktorí preukázali vyššiu zraniteľnosť voči tepelnému stresu.
Okrem toho sú vyššiemu riziku počas horúčav vystavené aj tehotné ženy pre zvýšenú produkciu tepla v dôsledku rastúceho plodu a vyššiu náchylnosť na dehydratáciu, ľudia pracujúci dlhé hodiny na priamom slnku, osoby s nadváhou a pacienti užívajúci lieky ovplyvňujúce zadržiavanie tekutín alebo krvný tlak. Zraniteľnosť voči teplu zvyšujú aj nižší sociálno-ekonomický status a nepriaznivé životné prostredie.
Kedy už nejde len o bežnú reakciu na horúčavu, ale o možný problém so srdcom alebo cievami?
Medzi varovné príznaky, ktoré môžu počas horúčav upozorňovať na závažný problém so srdcom alebo cievami, patria bolesť, zovretie alebo tlak na hrudníku, dýchavičnosť bez zjavnej príčiny, slabosť, závraty alebo mdloby, palpitácie (búšenie srdca), silné potenie, náhla a nevysvetliteľná únava, opuch chodidiel alebo členkov, ako aj nevoľnosť alebo vracanie.
Prečo zohrávajú počas horúčav hydratácia a správne užívanie liekov takú dôležitú úlohu?
Hydratácia je v lete pre pacientov so srdcovými ochoreniami nevyhnutná, pretože extrémne teplo núti srdce intenzívnejšie pracovať na ochladzovaní tela. Dehydratácia znižuje objem krvi, spôsobuje hemokoncentráciu, hyperkoaguláciu, nebezpečné poklesy krvného tlaku a nerovnováhu elektrolytov. Táto kombinácia výrazne zaťažuje kardiovaskulárny systém a zvyšuje riziko srdcových príhod.
Zvýšené potenie a strata tekutín znižujú objem krvi a spomaľujú cirkuláciu krvi, čím sa zvyšuje riziko trombózy. Organizmus zároveň kompenzuje nižší objem krvi zrýchlením srdcovej frekvencie, čo predstavuje ďalšiu záťaž pre srdce. Strata sodíka a draslíka môže narušiť stabilný srdcový rytmus a viesť k poruchám srdcového rytmu.
Počas horúčav sa môže meniť aj účinok niektorých liekov. Teplo môže ovplyvniť ich vstrebávanie, distribúciu aj vylučovanie z organizmu a zároveň zasiahnuť prirodzené mechanizmy, ktorými sa telo ochladzuje. Najčastejšie ide o diuretiká, beta-blokátory, inhibítory ACE, antihypertenzíva a protianginózne lieky. Diuretiká môžu zvýrazniť dehydratáciu a nerovnováhu elektrolytov, beta-blokátory znižujú schopnosť organizmu odvádzať teplo a inhibítory ACE môžu prispieť k dehydratácii a zhoršeniu funkcie obličiek. Počas období vysokých teplôt preto môže byť po konzultácii s lekárom potrebné dočasne upraviť dávku niektorých liekov.
Ako bezpečne športovať alebo pracovať vonku, ak má človek kardiovaskulárne ochorenie?
Pre ľudí s kardiovaskulárnymi ochoreniami si športovanie alebo práca v horúčave vyžadujú mimoriadnu opatrnosť. Pred plánovanou fyzickou aktivitou je preto vhodné poradiť sa s lekárom, keďže niektoré lieky na srdce, napríklad beta-blokátory alebo diuretiká, môžu ovplyvniť reakciu organizmu na teplo.
Vonkajším aktivitám je najlepšie vyhýbať sa medzi 10.00 a 16.00 hodinou. Ak je to možné, športujte alebo pracujte skoro ráno či večer, keď sú teploty nižšie. Záťaž zvyšujte postupne, robte si pravidelné prestávky v tieni alebo v klimatizovaných priestoroch a nezabúdajte na priebežný pitný režim. Ak máte pri srdcovom zlyhávaní obmedzený príjem tekutín, riaďte sa odporúčaniami svojho lekára.
Vhodné je nosiť ľahké, voľné a svetlé oblečenie z priedušných materiálov, chrániť pokožku opaľovacím krémom a vyhýbať sa alkoholu či nadmernému príjmu kofeínu. Ak sa objaví bolesť na hrudníku, dýchavičnosť, závraty, mdloby, nepravidelný tep alebo silné svalové kŕče, treba aktivitu okamžite prerušiť, presunúť sa do chladu a vyhľadať lekársku pomoc.
S akými kardiovaskulárnymi problémami sa v lete stretávate najčastejšie v ambulancii a mení sa počas horúčav počet alebo typ pacientov?
Počas horúcich dní v kardiologických ambulanciách zaznamenávame zvýšený počet pacientov so synkopálnymi stavmi, dehydratáciou, poruchami elektrolytovej rovnováhy, zhoršením funkcie obličiek, závratmi, nízkym krvným tlakom, palpitáciami, ale aj so zhoršením srdcového zlyhávania či bolesťami na hrudníku.
Na kardiologických oddeleniach zároveň pribúda hospitalizácií pacientov s akútnymi koronárnymi príhodami, akútnou dekompenzáciou chronického srdcového zlyhávania, často komplikovanou akútnou renálnou insuficienciou. Častejšie sa stretávame aj s poruchami srdcového rytmu, predovšetkým fibriláciou predsiení, ktorá súvisí s dehydratáciou a nerovnováhou elektrolytov, ako aj so synkopálnymi stavmi vyvolanými poruchami srdcového rytmu alebo poklesom krvného tlaku. Srdcové zlyhávanie patrí medzi významné rizikové faktory úmrtí súvisiacich s úpalom. S rastúcou teplotou zároveň narastá aj riziko závažných kardiovaskulárnych komplikácií, čo potvrdzujú aj dostupné odborné poznatky.
