Téma ochrany pokožky pred slnkom sa opakuje každé leto. Napriek množstvu dostupných rád v nej stále zostáva veľa nejasností – a mnohí ľudia navyše berú ochranu pred slnečným žiarením na ľahkú váhu. Preto sme sa rozhodli pozrieť na túto problematiku podrobnejšie.
Rozhovor s MUDr. Katarínou Melníkovou, MBA, MPH, primárkou Oddelenia dermatovenerológie FNsP J. A. Reimana Prešov, prináša odborné a zároveň zrozumiteľné odpovede na otázky, ktoré si kladieme najmä počas leta.
Aký význam má slnko pre naše zdravie ?
Slnečné svetlo zohráva dôležitú úlohu v našej celkovej pohode. Je to prírodný zdroj vitamínu D, ktorý je kľúčový pre zdravie kostí, imunitné funkcie a reguláciu nálady. Keď je naša pokožka vystavená slnečnému žiareniu, syntetizuje vitamín D, čím zabezpečuje optimálne fungovanie nášho tela. Slnečné žiarenie má navyše účinok na zlepšenie nálady. Zvýšenie serotonínu, ktoré získame trávením času vonku na slnku, môže pomôcť v boji proti depresii a zlepšiť náš duševný stav. Niet divu, že veľa ľudí sa počas slnečných dní cíti šťastnejšie.
A teraz k rizikám. Aké nebezpečenstvo predstavuje pre pokožku nadmerné vystavenie slnečnému žiareniu?
Nadmerné vystavenie slnku môže mať škodlivé účinky. Ultrafialové žiarenie preniká do pokožky a môže spôsobiť rôzne problémy vrátane spálenia od slnka, predčasného starnutia pokožky a zvýšeného rizika rakoviny kože. Dva primárne typy rakoviny kože, bazocelulárny karcinóm a spinocelulárny karcinóm, sú spojené s chronickým vystavením slnku a môžu sa objaviť na miestach vystavených slnku, ako je tvár, krk a ruky. Okrem toho najnebezpečnejšia forma rakoviny kože, melanóm, je tiež spojená s UV žiarením. Melanóm sa môže rýchlo šíriť a je zodpovedný za väčšinu úmrtí súvisiacich s rakovinou kože. Preto je bezpečnosť slnka kľúčová. Pravidelné používanie opaľovacieho krému, vyhľadávanie tieňa a nosenie ochranného odevu môže výrazne znížiť riziko vzniku rakoviny kože.
Dá sa vôbec získať zdravé, bronzové opálenie, ktoré neškodí koži?
Opálenie je znakom poškodenia kože. Keď naša pokožka stmavne v reakcii na vystavenie UV žiareniu, je to vlastne obranný mechanizmus, ktorým sa chráni pred ďalším poškodením. UVB žiarenie poškodzuje DNA kožných buniek, čo môže viesť k rakovine kože. UVA žiarenie preniká hlbšie a spôsobuje predčasné starnutie kože a tiež prispieva k poškodeniu DNA kožných buniek. Teda nič také ako zdravé opálenie neexistuje. Ak chceme vyzerať opálene, ale chrániť svoje zdravie, najlepšia voľba sú samoopaľovacie produkty, obsahujúce DHA ( dihydroxyacetón), ktorý farbí vrchnú vrstvu kože, bez UV žiarenia. Slnko si môžeme užiť aj zodpovedne – s ochranou a rozumom.
Ak sa niekto spáli hneď prvý deň na dovolenke, čo by mal urobiť, aby pokožke čo najviac uľavil?
Keď sa pokožka spáli od slnka, ide o akútny zápal spôsobený UVB žiarením. Pri spálenej pokožke je potrebné v prvom rade pokožku chladiť, či už studeným sprchovým prúdom alebo obkladmi napr. mokrým uterákom, ktoré pomôžu zmierniť zápal a rovnako aj bolesť. Je potrebné sa vyhnúť priamej aplikácii ľadu na pokožku, a to z dôvodu vzniku možného šoku, či omrzlín. Nesmierne dôležitá je hydratácia a to tak zvonka ako aj zvnútra. Vhodné sú krémy s obsahom panthenolu alebo alantoínu, ktoré regenerujú pokožku. Vyhýbať sa treba mastným alebo parfémovaným krémom, ktoré môžu pokožku ešte viac podráždiť. Nakoľko pri zápale telo stráca tekutiny je potrebná aj spomínaná vnútorná hydratácia ( t.j. piť veľa vody), ktorá urýchľuje hojenie. Keďže je pri spálení pokožka zranená a citlivá, je potrebné ju naďalej chrániť pred slnkom, kým sa nezahojí. V neposlednom rade netreba zabúdať ani na vhodné oblečenie, ktoré by malo byť voľné a priedušné, najlepšie z bavlny alebo ľanu.
Ak sa objaví horúčka, zimnica, celková slabosť, dehydratácia, bolesť hlavy, či závraty, výrazné začervenanie kože až s tvorbou bolestivých pľuzgierov s následným mokvaním, v takomto prípade je potrebné vyhľadať lekárku pomoc.
Mnohí ľudia siahajú po domácich receptoch – natierajú sa smotanou, jogurtom, prípadne dokonca pastou na zuby. Pomáhajú tieto babské rady, alebo môžu spálenú pokožku ešte zhoršiť?
Babské rady ako aplikácia jogurtu či tvarohu, môžu pomôcť, nakoľko pokožku chladia a zmierňujú jej podráždenie. Skúsiť možno aj ovsený kúpeľ, ktorý má na pokožku upokojujúci účinok.
Ako sa zmenilo slnko za posledné desaťročia? Sledujete na oddelení následky týchto zmien?
Zmena slnka za posledné desaťročia nepredstavuje zásadný fyzikálny posun vo výkone samotného Slnka, ale má nepriamy vplyv na zdravie kože, najmä prostredníctvom zmeneného vystavenia UV žiareniu, ktoré je hlavným faktorom vzniku kožných ochorení.
UV žiarenie na povrchu Zeme sa menilo v dôsledku redukcie ozónovej vrstvy, redukcie aerosólov a poklesu znečistenia ovzdušia, klimatických zmien (menej oblakov) aj v dôsledku zmien v ľudskom správaní ( zvýšená incidencia opaľovania, dovolenky, soláriá). V posledných rokoch sme zaznamenali stúpajúcu incidenciu všetkých typov kožných nádorov ako je bazocelulárny karcinóm, spinocelulárny karcinóm a malígny melanóm. V Európe a USA sa výskyt malígneho melanómu za posledných 50 rokov zvýšil viac než trojnásobne. UV svetlo je tiež zložito spojené s funkčným stavom kožného imunitného systému. U citlivých jedincov môže explodovať patogénne zápalové dráhy vedúce k precitlivenosti alebo autoimunite. UV žiarenie môže negatívne ovplyvniť ľudí s autoimunitnými ochoreniami, ako je systémový lupus erythematosus, dermatomyozitída, či subakútny kožný lupus, čo sú tiež diagnózy, s ktorými sa stretávame na našom oddelení v posledných rokoch častejšie.
Častokrát sa v širokej ponuke fotoprotekcie strácame. Čo presne znamenajú čísla SPF – 10, 30 či 50 – a ako sa v nich vyznať, aby sme si zvolili správnu úroveň ochrany?
SPF ( Sun Protection Factor) alebo Faktor ochrany pred slnkom je faktor ochrany pred UVB žiarením, ktoré spôsobuje spálenie pokožky. Je to číslo, ktoré udáva, ako dlho môžeme zostať na slnku bez toho, aby sa nám spálila pokožka, v porovnaní s časom, keď by sme sa spálili bez ochrany. Napríklad, ak má krém SPF 10, znamená to, že teoreticky môžeme zostať na slnku 10-krát dlhšie, než by sme to mohli bez ochrany, bez toho, aby sa nám spálila pokožka. Je však dôležité si uvedomiť, že SPF nezaručuje úplnú ochranu (chráni len pred UVB, nie proti UVA žiareniu), preto je krém potrebné nanášať správne, v dostatočnom množstve a opakovane aspoň každé 2 hodiny, najmä po plávaní alebo potení, ktoré znižujú protektívny účinok. V prípade kombinovanej ochrany je potrebné hľadať označenie „ broad spectrum“ alebo „ UVA/UVB“ ochrana.
V súvislosti s fotoprotekciou sa často spomínajú aj pojmy ako ‘chemické’ a ‘fyzikálne’ filtre. Môžete vysvetliť, aký je medzi nimi rozdiel?
Čo sa týka filtrov, rozlišujeme fyzikálne a chemické filtre. Fyzikálne filtre, ako sú oxid zinočnatý alebo oxid titaničitý, vytvárajú na povrchu pokožky ochrannú vrstvu, ktorá odráža alebo rozptyľuje UV žiarenie. Sú často považované za šetrnejšie k pokožke, preto sú vhodné pre citlivú alebo detskú pokožku a môžu poskytnúť okamžitú ochranu po nanesení. Ich nevýhodou je, že môžu byť hustejšie, ťažšie sa rozotierajú a na pokožke môžu zanechávať biely film.
Chemické filtre, ako sú avobenzón, oxybenzón, homosalát či octocrilén, absorbujú UV žiarenie a premieňajú ho na teplo, ktoré sa následne uvoľní z pokožky. Tieto filtre môžu byť menej viditeľné na pokožke, často sa rýchlejšie vstrebávajú, nezanechávajú biely film a sú vhodné na každodenné používanie pod make-up. Ich nevýhodou je, že sú účinné 20-30 minút po nanesení, môžu dráždiť pokožku alebo spôsobovať alergické reakcie.
Mnoho ľudí na dovolenke zažije tzv. „Mallorca akné“. Čo to je a ako sa mu dá predísť?
Acne Mallorca známe aj ako acne aestivalis je jedinečná forma akné spúšťaná vystavením slnečnému žiareniu a teplu počas letných mesiacov. Na rozdiel od tradičného akné sa objavuje špecificky v reakcii na UV žiarenie a nadmerné potenie. Presné príčiny akné aestivalis nie sú úplne objasnené, ale odborníci sa domnievajú, že pri jeho vzniku zohráva úlohu kombinácia faktorov vrátane zvýšenej produkcie kožného mazu, hromadenie potu a upchatie pórov opaľovacím krémom alebo ťažkými kozmetickými prípravkami. Vystavenie slnku môže viesť k zápalu a podráždeniu pokožky, zhoršeniu existujúceho akné alebo vyvolaniu nových vyrážok. Okrem toho môže vlhkosť prispieť k rastu baktérií na pokožke, čo ďalej zhoršuje stav. Jedinci s mastnou pleťou, hormonálnou nerovnováhou a rodinnou anamnézou akné môžu byť náchylnejší na vznik akné aestivalis. Správne postupy starostlivosti o pleť, vrátane jemného čistenia a ľahkých, nekomedogénnych produktov, vyhýbanie sa silnému mejkapu v horúcom počasí a nosenie priedušného oblečenia, sú nevyhnutné pri zvládaní a prevencii letného akné.
Ktoré skupiny ľudí sú najviac ohrozené slnečným žiarením?
Nie všetci ľudia reagujú na slnečné žiarenie rovnako. Medzi skupiny najviac ohrozené slnečným žiarením patria ľudia so svetlou pokožkou ( fototyp I a II), svetlá pokožka produkuje menej melanínu, ktorý chráni pred UV žiarením. Ľudia so svetlou pokožkou sa rýchlejšie spália a sú náchylnejší na vznik pigmentových škvŕn a rakoviny kože. Deti a dojčatá majú tenšiu, citlivejšiu a menej pigmentovanú pokožku. Ich pokožka si „pamätá“ spálenia, časté spálenia v detstve zvyšujú riziko rakoviny kože v dospelosti ( najmä maligného melanómu). Pokožka seniorov je tenšia a náchylnejšia na poškodenie. Dlhodobé vystavenie slnku v minulosti u nich zvyšuje riziko rakoviny kože.
Ľudia so zníženou imunitou ako napr. pacienti po transplantáciách, HIV pozitívni, alebo ľudia s autoimunitnými ochoreniami, ktorých telo sa horšie bráni proti poškodeniu buniek spôsobenému UV žiarením, ľudia s rodinnou alebo osobnou anamnézou rakoviny či pracujúci alebo športujúci vonku ako napr. stavbári, cestári, farmári, športovci, plavčíci, u ktorých denné a dlhodobé vystavenie slnku zvyšuje riziko poškodenia kože. Ľudia užívajúci fotosenzitívne lieky (napr. ATB, antikoncepcia, diuretiká a niektoré lieky na tlak, retinoidy) alebo kozmetiku, ľudia s kožnými ochoreniami akými sú napr. rosacea, atopický ekzém, psoriáza, popáleniny, u ktorých môže UV žiarenie zhoršiť stav alebo poškodiť hojace sa tkanivo, ľudia po laserových zákrokoch, peelingoch.
Pred UV žiarením by sa mal chrániť každý z nás, mali by sme používať opaľovacie krémy SPF 30+-50 + denne, vyhýbať sa slnku medzi 10:00 -15:00 hodinou, nosiť klobúky, okuliare a ochranné oblečenie, najlepšie z bavlny alebo ľanu. Netreba zabúdať ani na pravidelné kontroly pokožky a znamienok.
