Odborné témy, nové poznatky a aktuálne výzvy modernej medicíny. Októbrová Reimanovka opäť spojila prešovských lekárov, tentoraz so zameraním na ortopédiu. Stretnutie sa uskutočnilo v Hoteli Dukla a prinieslo priestor na odbornú diskusiu i výmenu skúseností. O tom, aké témy rezonovali medzi odborníkmi a čo je nové v tomto medicínskom odbore, sme sa rozprávali s primárom oddelenia ortopédie FNsP J. A. Reimana Prešov MUDr. Petrom Kňazovickým, MBA.
Aké témy na stretnutí rezonovali?
Verím, že na októbrovej Reimanovke, ktorú organizovalo naše oddelenie, zarezonovali všetky prezentované témy. Časový rámec jedného popoludnia bol neúprosný, preto sme sa snažili vytvoriť mix, ktorý by vyskladal mozaiku obrazu nášho oddelenia spôsobom, aby bol tematicky pestrý, odborne obohacujúci a samozrejme, aby nenudil. Ku každej jednej z prezentácií, ktoré si pre prítomné auditórium pripravili naši lekári, by sa dalo diskutovať oveľa dlhšie, ako tomu bolo. Naši lekári si na tom naozaj dali záležať. V následnej diskusii sme sa mnohokrát „zatúlali“ aj k úplne iným veciam, ako boli uvedené v oficiálnom programe. Myslím, že to dostatočne vypovedá o záujme o naše témy zo strany prítomného publika.
Čo pacientov trápi najčastejšie?
Každá z medicínskych odborností má „to svoje“. Čakárne pred ortopedickými ambulanciami sa napĺňajú ľuďmi, ktorí majú ťažkosti s pohybovým aparátom. Je to obrovská heterogénna skupina zdravotných problémov, z ktorej však asi najväčšiu časť tvoria ťažkosti s kĺbmi, najmä s bedrovými a kolennými. Ďalšiu početnú skupinu ortopedických pacientov tvoria pacienti s bolesťami chrbtice. Tých však skôr stretnete na spádových ortopedických ambulanciách. U nás na oddelení máme hlavne tých z prvej spomínanej skupiny, nakoľko sa profilujeme ako operačné oddelenie, a teda gro hospitalizovaných pacientov, ako aj pacientov v našich ambulanciách tvoria pacienti pred a po operácii. Za posledné roky však na početnosti získavajú aj ďalšie skupiny diagnóz, najmä komplikácie po implantovaných endoprotézach, či už sa jedná o periprotetické zlomeniny alebo zápalové komplikácie endoprotéz. Samozrejme, zabúdať nesmieme ani na nádory pohybového aparátu.
Sledujete posun k mladším ročníkom so zdravotnými problémami v tejto oblasti? Ak áno, o akú diagnózu konkrétne ide?
Určite áno. Je to dané jednoznačne spoločnosťou. Tým, ako žijeme, akú máme prácu, životný štýl, nároky, voľnočasové aktivity, stravovanie a podobne. Aj keď mnoho ľudí dnes napríklad chodí do posilňovne, bicykluje a celkovo dbá o svoje zdravie, nám ortopédom práca paradoxne neubúda. U tých naozaj mladých samozrejme prevažujú najmä ťažkosti poúrazové, prípadne z preťaženia. Najčastejšie sú to asi všetkým dobre známe poškodenia meniskov a väzov v kolene, potom rôzne ťažkosti s ramenami, členkami. Ďalej u mladých sú na vzostupe už spomenuté ťažkosti s chrbticou, najmä s tou krčnou. Je to daň za „digitálny spôsob života“ – ide hlavne o pozeranie do mobilov so sklonenou hlavou, dlhodobé statické zaťaženie v jednej polohe pri pozeraní na monitor počítača a podobne. Zriedkavé nie sú ani ťažkosti s karpálnym kanálom od používania počítačovej myši. Čas ukáže, ako sa mobily a digitálne technológie ešte prejavia aj napríklad na drobných kĺboch rúk. Je to fenomén doby. Dalo by sa o tom hovoriť naozaj dlho. Ak sa presunieme k „mladším starším“ ročníkom, tak aj v tejto skupine badáme zmeny. Samozrejme, najčastejšie ide o artrózy v rôznych lokalitách. Vo všeobecnosti platí, že artróza ako ochorenie začína medzi 40. a 50. rokom života, pričom sa uvádza, že po 65-ke ju má 50 % populácie. Dnes už preto nie je zriedkavosťou, že endoprotézu kolena alebo bedrového kĺbu dostáva päťdesiatnik, niekedy aj mladší. Ešte cca dvadsať – dvadsaťpäť rokov dozadu to tak nebolo. Vtedy dostávali endoprotézy pacienti, dnes označovaní ako seniori „70 – 80+“. Ich pohybové nároky boli oveľa nižšie, ako majú ľudia dnes. Vtedy s tou jednou endoprotézou aj dožívali, znamenalo to pre nich teda len jednu operáciu. Teraz, keď dostane endoprotézu päťdesiatnik, ešte stále aktívne pracuje, často aj športuje. To so sebou prináša aj určité negatíva a riziká, ako sú skoršie opotrebovanie endoprotézy a preprotetické zlomeniny. Takíto mladší pacienti teda musia rátať s tým, že to pre nich určite nie je posledná operácia. V najlepšom prípade ich do konca života čaká ešte jedna, možno dve. V horšom prípade aj viac. To je tá druhá strana mince, o ktorej sa veľmi nehovorí, nakoľko ľudia preferujú najmä pozitívne správy.
Posúva sa ortopédia viac k miniinvazívnym zákrokom? Aké sú ich výhody?
V niektorých oblastiach ortopédie je to tak, ale určite to neplatí univerzálne. Len na odľahčenie, pri takejto otázke si vždy spomeniem na dve veci: jeden vtip, v ktorom sa hovorí o oprave motora cez výfuk, a potom je to medzi (skôr staršími) operatérmi rozšírená hláška „veľký chirurg = veľký rez“. A teraz vážne: tam, kde je to možné a vhodné, samozrejme ideme cestou miniinvazivity. Miniinvazivita však nie je to iba o malej kožnej jazve, ako to často vnímajú pacienti. Je to o celkovo menšom zásahu do ľudského tela. Výhodou toho je napríklad šetrnejší prístup k tkanivám, menšie krvné straty, nižšie riziko infekcie, rýchlejšie zotavenie a nakoniec samozrejme aj ten pacientom navonok najviac očakávaný lepší estetický výsledok. Niektoré situácie si však vyžadujú štandardný alebo aj skutočne rozsiahly operačný prístup. Napríklad zložitá trieštivá periprotetická zlomenina stehnovej kosti sa často inak ako tzv. „lampasovým“ rezom, ktorý sa tiahne takmer cez celé stehno, ani nedá vyriešiť.
Hovorilo sa o endoprotézach a podobne. Ako sa medicína vyvíja v tejto oblasti? Predlžuje sa životnosť implantátov? Viete uviesť nejaký konkrétny príklad?
V dnešnej dobe pacienti vnímajú náš odbor predovšetkým cez prizmu výmeny kĺbov. Internet a sociálne kanály poskytujú obrovské množstvo informácií určených ako pre odbornú, tak aj pre laickú verejnosť. V minulosti pacienti kládli otázky hlavne ohľadom materiálu, z ktorého je nový kĺb zhotovený, konkrétne ich teda zaujímalo, „či je titánový“. Medicínsky pokrok na poli endoprotetiky však napreduje veľmi rýchlo. Dnes sú prakticky všetky endoprotézy, ktoré používame, titánové, a tak sa pacientsky záujem zameriava skôr na dĺžku prežívania endoprotézy. Naše portfólio endoprotéz máme v súčasnosti zostavené z renomovaných firiem svetových mien, ktorých dlhodobé výsledky prežívania v národných artroplastických registroch dosahujú tie najvyššie hodnoty. Ako už bolo spomenuté, keďže endoprotézy dostávajú aj mladší pacienti, ako tomu bolo niekedy v minulosti, práve preto v snahe zabezpečiť čo najdlhšie prežívanie implantátu siahame výlučne po špičkových overených produktoch. Jedným dychom však treba dodať, že samotné implantáty tvoria iba jednu (hoci veľmi dôležitú) zo súčastí podieľajúcich sa na celkovom očakávanom úspechu liečby. Mnohé ďalšie dôležité faktory sú potom aj na strane pacienta.
Aký je podľa Vás význam pravidelných stretnutí lekárov na Reimanovkách?
Tých významov je viac. Keďže naše Ortopedické oddelenie je umiestnené v oddelenej budove (mimo našich dvoch veľkých monoblokov), a teda sme tak trochu „bokom“ od hlavného diania, ide najmä o to poskytnúť pohľad do pomyselnej „kuchyne“ nášho oddelenia tak, aby mali lekári z iných odborov, či už z našej nemocnice, alebo lekári „zvonku“, aspoň akú-takú ucelenú informáciu o tom, kto vlastne sme, čo robíme a aké sú naše možnosti. Ďalším aspektom je samozrejme edukácia lekárov, „rozširovanie obzorov“, poskytnutie informácií z nášho odboru, ktoré im môžu byť nápomocné pri liečbe a diagnostike pacientov. Je tu možnosť nadviazania interdisciplinárnej spolupráce, prípadne možnosť osobne konzultovať niektoré medicínske záležitosti priamo na mieste počas diskusie alebo v kuloároch. No a v neposlednom rade je tu samozrejme aj spoločenská stránka týchto stretnutí, možnosť stretnúť mnoho zaujímavých ľudí, nových aj starých kolegov, prípadne spolužiakov a prehodiť s nimi pár slov aj na iné ako medicínske témy.
Za rozhovor ďakujeme MUDr. Petrovi Kňazovickému, MBA, primárovi odd. ortopédie FNsP J. A. Reimana Prešov.
